Zábavné popoludnie

Zábavné popoludnie

Details

Published: Friday, 11 November 2016 08:39

pri príležitosti mesiaca úcty k starším

Mesiac október je charakterizovaný ako mesiac úcty k starším, no neznamená to, že len v októbri máme vyjadrovať úctu... Práve naopak, každý deň si vážme starších, našich rodičov, starých rodičov. Berme si od nich múdrosť, učme sa zachovávať tradície...

Mesto Nová Baňa a Základná organizácia Jednoty dôchodcov pozvali dňa 21. októbra 2016 do kina Vatra na „Zábavné popoludnie“ nielen našich novobanských dôchodcov, ale aj klientov zariadenia pre seniorov Dominik z Veľkej Lehoty a zariadenia Oáza z Tekovskej Breznice. Pokým sa usádzali v hľadisku, vyhrávala im dychová hudba Seniori.
Na úvod zaspievala spevácka skupina JESIENKA svoju Hymnu pre Jesienky, ktorú zložila pani Gitka Šályová. Nasledoval príhovor primátora mesta Mgr. Jána Havrana a prihovorila sa aj predsedníčka ZO Jednoty dôchodcov, p. Mária Hudecová.
Svojím vystúpením roztlieskali prítomných tí najmenší, heligonkári – žiaci ZUŠ v Novej Bani, pod vedením pani učiteľky Mgr. Adriany Kráľovej. Piesňami „Poďme, chlapci, poďme“, „Keď milá zaspieva“, „Keby som ja poznal“, „Ej, vínko, vínečko“ sa predstavili hostia zo zmiešanej speváckej skupiny NÁDEJ z Tekovských Nemiec, ktorú vedie Ing. Štefan Janček a na harmonike doprevádza Ľubomír Drgoňa.
Folklórna spevácka skupina ČABANKA z obce Čab potešila
piesňami „Stáli baby na ulici“, „Cez dolinu chodník“, „Perú ženičky“, „Keby ja húsky pasávala“. Domáca spevácka skupina Jesienka má krásnych 18 a svoj repertoár vzácne obohatila o vlastnú tvorbu. Zazneli piesne „V Starohutskom potoku“, „Môj milý je haviar“, „V Novej Bani zavčas rána“. Vypočuli sme si aj báseň „Povzdych seniorov“, ktorej autorkou je Zuzka Volfová, do svojho, vraj tajného, šuplíka načrela pani Mária Křápková a predniesla báseň „Maj ma rád“. „Lodný kufor“ od autorky Gitky Šályovej zožal od obecenstva dlhý potlesk.
Podujatie moderovali Gitka Šályová a Zuzka Volfová.
Celkom na záver si všetci účinkujúci aj seniori v hľadisku spoločne zaspievali pieseň „Zahučali hory, zahučali lesy, kdeže sa podeli moje mladé časy...“. V nejednom oku sa leskla slza.
Kto sa naučí vážiť si šediny, nemusí sa báť, že ostane v starobe nepovšimnutý. Máme veľa spoločného, zachovajme si teda nielen v tomto mesiaci vzájomnú úctu, radosť z každého dňa a potešenie z krásnych stretnutí...

Helena Trajteľová