„Novobanskí rezbári 2. polovice 20. storočia“

„Novobanskí rezbári 2. polovice 20. storočia“

Details

Published: Tuesday, 02 June 2020 10:50

Výber drevorezieb zo zbierok múzea od Štefana Trnku, Júliusa Katinu, Ladislava Polca, Jozefa Vozára

14.2. 2020 – 24.6.2020
Drevorezba ako umenie má bohatú históriu, pretože drevo bolo už oddávna najľahšie prístupným materiálom na vyjadrenie svojich pocitov a pretavenie ich do umenia. Rezbárske remeslo má na Slovensku dlhú tradíciu. Svedčí o tom veľa uchovaných pamiatok v podobe starých betlehemov či oltárov v kostoloch.

Táto forma umenia si vyžaduje nielen šikovné ruky, ale aj umelecké a duchovné cítenie a má veľmi blízko k sochárstvu. Štefan Trnka (1905-1981) bol ľudový rezbár a jeho tvorba je charakteristická reliéfnou vypuklou plastickou rezbou, figurálnou plastikou a mnohofarebnou polychrómiou. Reliéfy, sošky, štítky pod parožia, drevené retiazky, rámy na zrkadlá vyrezával pre široký okruh záujemcov. Svoje figúrky sa snažil aj oživiť, roztancoval tak napríklad krojovanú dievčinu s mládencom, tetky-klebetnice, či Jánošíkovu družinu. Július Katina (1939-2003) sa rezbárstvu venoval vo svojom voľnom čase a jeho prvotnými dielami boli ovečky pre deti a črpáky, ktoré ozdobil na uchách pastiermi či zvieratkami. Neskôr prechádza k figurálnej tvorbe a výrobe betlehemov. Autor svojimi drevorezbami zachytáva pracovný život niekdajšieho ľudu napr. pri orbe, žatve, zvážaní dreva, výrobe šindľov... Drevorezba bola koníčkom už od detstva aj pre Ladislava Polca (1920-2011). Rezbárstvu sa začal intenzívnejšie venovať až na dôchodku. V jeho tvorbe sa objavujú motívy čerpané z bežného vidieckeho či salašníckeho života, ktoré vyjadrujú radosť, optimizmus, často krát až „huncútstvo“. Veľmi zaujímavými a poučnými sú diela, na ktorých autor zobrazil pracovný postup výroby šindľa a tiež spracovanie ľanu. Jozef Vozár (1934 ) si ako chlapec len tak z dlhého času stružlikal doma z dreva rôzne predmety ako napr. rebríky do kvetov či postavičky piadimužíkov. Začínal s vyrezávaním betlehemov, ktoré rozdal svojej rodine. Po roku 1985 skúšal aj väčšie figurálne motívy. Námetom mu bol dedinský život- muž, nesúci na trh kozu, pradúca žena, ženy-klebetnice, grne-zvlače, voly so záprahom, kravičky, ba aj celý komplex postáv pri mlátení na ručnej mláťačke.