Významný deň pre Žarnovicu

Významný deň pre Žarnovicu

Details

Published: Thursday, 09 October 2014 10:50

Veľmi významným dátumom sa stal pre – oppidum - mestečko Žarnovica, 23. júl 1764. V tomto roku uplynulo 250 rokov, keď Žarnovicu navštívili cisárske deti - princ Leopold a Jozef II., v tej dobe rímsky kráľ, synovia cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie a cisára Františka Lotrinského, neskôr obaja veľmi významní cisári Rakúsko-Uhorska. Princovia sa mali pripraviť na plnenie vladárskych povinností a keď sa mali oboznámiť s baníctvom, mohli to najlepšie urobiť v stredoslovenských banských mestách.

Bol pondelok a cisárske veličenstvá v sprievode významných dvorných osobností, ako boli princ Albert, neskôr zať Márie Terézie a uhorský miestodržiteľ, pre ktorého s manželkou bol prestavaný Bratislavský hrad po roku 1766, a množstvo grófov i cisárskych radcov a generálov navštívili Hodrušu. V tejto lokalite vošli do dedičnej štôlne cisára Františka, známe dielo správcu Mateja Zipsera, významného banského odborníka. O celej návšteve v banských mestách napísal vtedy sedemnásťročný princ Leopold podrobný zápisník, z
ktorého vyberáme: „Keď sme vyšli z tej štôlne na tom istom mieste, kde sme do nej vošli, nastúpili sme do koča a šli sme obedovať do chýrečného pivovaru v Žarnovici. Cestou sme videli rieku Hron, po ktorej sa splavuje veľké množstvo stavebného aj palivového dreva, z ktorého sa páli uhlie pre potrebu baní. Napokon sme vošli do pivovaru v Žarnovici. Je to veľká budova štvorcového pôdorysu, ktorá vynáša ročne  komore ( banská komora ) 16 tisíc florénov z piva a z páleného, čo sa tam vyrába.“ (Pivovar bol v Žarnovici od 17. storočia. Dodával pivo a pálenku najmä pre robotníkov kráľovských baní a hút na okolí Banskej Štiavnice). „Obedovali sme v besiedke na lúke postavenej zo zelene, zhotovenej umeleckým spôsobom na vysokej úrovni, z konárov stromov. Bola tam aj čestná eskadra z pluku Karola Pálffyho.“(Išlo o bezpečnosť sprievodu zabezpečovanú plukom kyrysníkov – obrnených jazdcov kráľovskej jazdy, ktorému velil gróf Karol Pavol Pálffy od roku 1734. Pluk sa vyznamenal v sedemročnej vojne). „Po obede sme si šli prehliadnuť rozličné pece, ktorých je veľký počet a sú veľmi pekné.“ (Tu opisuje princ Leopold pece v Žarnovickej Hute. Hutu postavila banskoštiavnická banská komora najmä pre rozsiahle lesy na území  Revištského panstva. Spracúvali v nej banskoštiavnické rudy. Huta bola v čase návštevy nielen rozsiahly, ale aj moderne vybavený závod. Bolo v nej 10 šachtových pecí, 2 plameňové, 2 zháňacie, 2 pražiace pece a gliedová pec, sklady na drevené uhlie a pod. Vedľa huty vzniklo aj sídlisko.). Princ ďalej píše: „potom sme si prezreli výrobňu dreveného uhlia. Uhlie sa tu vyrába z dreva, ktoré sa sem dopravuje z blízkych vrchov pomocou prieplavu širokého len 4 stopy (jedna stopa=33,748 cm ) a o voľačo viac ako jednu stopu hlbokého. Medzi vrchmi sa nachádza veľká nádrž na vodu, ktorá sa otvorí vtedy, keď chcú plaviť drevo nahádzané do malého prieplavu a ktorého voda prudko odnáša.“ (Tu Princ Leopold hovorí o uhliarstve Terézia, kde sa pálilo drevené uhlie pre žarnovickú hutu z dreva, dopravovaného z lesov Revištského panstva. Drevo sa približovalo suchými rizňami ku kanálu a po ňom sa  splavovalo k uhliarstvu, kde sa z neho pálilo v milieroch drevné uhlie). „Keď sme sa vracali zo Žarnovice do Štiavnice, ukázali nám trasu slávnej štôlne cisára Františka. Bola označená bielymi terčami umiestnenými v pravidelnom odstupe v lesoch až po vrcholky najvyšších kopcov.“ Doslov k udalosti. Ak budeme podrobne čítať denník nadobudnete pocit, že čítate dramaturgiu uvítania princov v meste Žarnovica. Je to významná udalosť pre toto mesto, ktorých zase nie je tak veľa, aby sme ich nevyužili pre zaujímavý zážitok nielen domácich obyvateľov. A ešte si položme otázku, koľko miest
na Slovensku malo to šťastie, že ho navštívili cisárske veličenstvá, odpoveď bude veľmi stručná.

Ing. Peter Sárinec

foto: kniha Denník Leopolda