Nová Baňa 
Aktuality
Cestovný ruch je činnosť zameraná na uspokojenie potrieb, ktoré súvisia s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska. Cestuje sa vo voľnom čase za účelom odpočinku, poznávania, zdravia, rozptýlenia a zábavy, ale tiež kultúrneho a športového vyžitia, služobných ciest a získania komplexného zážitku. Základnou podmienkou cestovného ruchu je slobodný pohyb ľudí.
V minulosti ľudia nechodili na dovolenky do exotických krajín, keď oddychovali, tak v blízkosti svojich domovov. Boli spokojní s posedením pri jazere vedľa mesta.
Ako odvetvie spoločenskej činnosti sa cestovný ruch začal formovať koncom 19. a zač. 20. storočia, kedy dosiahol vysoký stupeň rozvoja a stal sa súčasťou spotreby a životného štýlu obyvateľov, najmä ekonomicky vyspelých štátov. Otvorením hraníc a globalizáciou sa začalo masovo cestovať za hranice Slovenska, vzrástol fenomén dovoleniek pri mori a môže sa zdať, že sa pozabudlo na atraktivity, ktoré ponúka naša krajina.
Čo považujú za potrebné, aby sa realizovalo v praxi pre podporu návštevnosti nášho regiónu sme sa opýtali miestnych podnikateľov v cestovnom ruchu:
Na prvý pohľad sa to zdá bizarné, ale obcou s vlastnou ružou sú Horné Hámre, ktorá je zakladajúcim členom oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Gron. V kronike obce by sme našli zápis z 19. storočia o sobáši a neskôr o narodení dvoch synov svetovej osobnosti, ktorá tu pôsobila a písala o tomto mieste, že tu má „ružový raj“. Ani by som sa nečudoval, ak by sa mi narodili dvaja synovia a darila by sa mi práca, zrejme
by sme tiež hovorili o raji.
Veľmi významným dátumom sa stal pre – oppidum - mestečko Žarnovica, 23. júl 1764. V tomto roku uplynulo 250 rokov, keď Žarnovicu navštívili cisárske deti - princ Leopold a Jozef II., v tej dobe rímsky kráľ, synovia cisárovnej a uhorskej kráľovnej Márie Terézie a cisára Františka Lotrinského, neskôr obaja veľmi významní cisári Rakúsko-Uhorska. Princovia sa mali pripraviť na plnenie vladárskych povinností a keď sa mali oboznámiť s baníctvom, mohli to najlepšie urobiť v stredoslovenských banských mestách.
Ing. Sárinec, najviac otázok sme dostali na tému názvu organizácie cestovného ruchu, aký je teda pôvod názvu oblastnej organizácie cestovného ruchu Región GRON?
Názov je odvodený od historického pomenovania rieky Hron. Názory na pôvod mena rieky Hron v starších prameňoch Gran, Grana, Grain, Gron, Goron zosumarizoval V. Šmilauer vo svojom diele Vodopis starého Slovenska už v roku 1932. Etymológie rozdelil na ilýrske, keltské, slovanské a germánske. Najväčšiu popularitu má dodnes tzv. kvádska etymológia E. Schwarza, ktorá vychádza z tvaru Granahua, kde Gran je zo sthnem. gran (Fichte = smrek) a -ahua je voda. So západogermánskym pôvodom mena Hron súhlasí aj J. Melich, nesúhlasí však s východiskovým tvarom Granahua, lebo je v rozpore so zápisom Marca Aurelia z 2. stor. n. l.: Γρανούᾳ (Granoua). Z našich jazykovedcov súhlasí so Schwarzovou etymológiou Krajčovič (2005) a Krško (2008). Varsik (1990) pôvod názvu Hron nerieši, pripomína len, že E. Schwarz sa svojej etymológie z roku 1923 vzdal a v roku 1961 považuje meno rieky za predkeltské. Vidíme, že názov najvýznamnejšej rieky Hron nie je celkom jasný. Za najpravdepodobnejšiu treba považovať etymológiu germánsku, podľa ktorej je názov odvodený od slova „gruoni“, čiže zelený. To by znamenalo, že názov bol odvodený od povahy územia, ktorým Hron preteká.