Charakteristika územia

Nová Baňa – jedno z bývalých slobodných kráľovských a banských miest – leží v kotline medzi pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy, ktoré oddeľuje rieka Hron. Jedinečnosťou novobanských vrchov je ich členitosť. Zaujímavé geomorfologické útvary, prírodné rezervácie a pamiatky, vzácne chránené rastliny a živočíchy sú zastávkami Náučného chodníka Vojšín, napr. Starohutiansky vodopád, Bujakov vrch a Jašekova skala.

Územie mesta je rozsiahle. Zahŕňa aj niekoľko osád, ktoré sa svojim vznikom viažu k začiatkom sklárstva, uhliarstva a drevorubačstva a veľký počet pomerne rozľahlých chotárnych častí. Typické štálové osídlenie vytvára pre návštevníkov vhodné podmienky na relax. 

Prvá písomná zmienka o Novej Bani pochádza z roku 1337, práva a postavenie slobodného kráľovského a banského mesta mala od roku 1345. Okrem ťažby zlata a striebra bolo mesto známe aj výrobou mlynských kameňov, vyvážaných do celej Európy. Do celoeurópskych dejín sa Nová Baňa zapísala vďaka prvému použitiu pary ako hnacej sily na kontinente. Anglický konštruktér Isaac Potter  tu v roku 1722 skonštruoval prvý atmosférický ohňový stroj slúžiaci na odčerpávanie spodných banských vôd. 

Historickou dominantou mesta je pôvodne gotická, neskôr zbarokizovaná budova radnice so sieňou vyzdobenou portrétmi uhorských panovníkov a hodnostárov. História Novej Bane a okolia je dokumentovaná Pohronským múzeom, ktoré v súčasnosti v budove sídli. Pestrá je i ponuka kultúrno – spoločenských podujatí organizovaných v priebehu roka formou filmových, divadelných a  kultúrnych festivalov, prehliadok ľudového spevu a neprofesionálnych hudobných skupín, ukážkami ľudových remesiel a remeselníkov na už tradičnom Novobanskom jarmoku.