Príroda

Územie mesta Nová Baňa patrí k zaujímavým, ale zatiaľ ešte neobjaveným regiónom Slovenska. Ako dokazujú ďalej uvedené údaje, je len otázkou času a hlavne otázkou ponuky a informovanosti, aby sa stalo atraktívnym strediskom vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky.

Nová Baňa leží v kotline medzi dvoma pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy, ktoré oddeľuje rieka Hron. Dominantným pohorím tejto oblasti je Pohronský Inovec (901 m. n. m ), ktorý sa rozprestiera medzi Tríbečom a Štiavnickými vrchmi. Z hľadiska geologického vývoja je súčasťou sopečných pohorí.

Hlavná sopečná aktivita sa viaže na obdobie mladších treťohôr. V prvých štádiách vulkanizmu dominovali lávové prúdy, prieniky a explózie andezitového zloženia, zavŕšené vznikom mohutnej 6 km vysokej sopky – štiavnického stratovulkánu. Nová Baňa bola situovaná na svahu tohto útvaru. V hĺbke sa sformovalo rozsiahle teleso granodioritu, ktoré podmienilo vznik slávneho štiavnicko-hodrušsého zrudnenia. Záver vulkanickej činnosti mal ryolitový charakter. Vznikli mohutné telesá ryolitov Háj a Gupňa pri Novej Bani a menšie žily ryolitov v masíve Chlmu južne od Rudna nad Hronom.

Po dlhom období kľudu bola sopečná aktivita obnovená v štvrtohorách explóziou vulkánu Putikov vŕšok a následným výlevom bazanitov v blízkosti Brehov a Tekovskej Breznice. V tomto období sa sformovala rieka Hron ako ju poznáme dnes. Pohronský Inovec bol jej eróznou činnosťou morfologicky oddelený od Štiavnických vrchov.

So sopečnou činnosťou v tejto oblasti je spätý vznik a výskyt rudných žíl obsahujúcich drahé kovy – zlato a striebro. Žily sa sústreďujú v troch rudných ložiskách medzi Novou Baňou a Pukancom. Vznikli v záverečných štádiách sopečnej aktivity, keď sa vyzrážali z horúcich roztokov vo vytvorených zemských trhlinách. Majú premenlivú hrúbku od niekoľkých desiatok cm po 40 m. 

O obsahu zlata a striebra v novobanských rudách sa nezachovali spoľahlivé údaje. Ročná ťažba zlata bola v období relatívnej prosperity koncom 18. stor. priemerne okolo 13 kg, iba výnimočne stúpla na 20 až 25 kg.

Riečna sieť je vejárovito usporiadaná. Za os územia možno považovať tok Hrona, ktorý ním preteká v smere severovýchod - juhozápad. Zo západnej až severozápadnej strany sa pripájajú potoky odvádzajúce vodu z Pohronského Inovca a z východnej až juhovýchodnej strany potoky odvodňujúce Štiavnické vrchy. V okolí Novej Bane vytvára Hron pekné meandre ako dôsledok prehradenia toku lávou zo sopky Putikov vŕšok.

Charakter podnebia vyplýva z rozmanitosti územia, kde prevláda teplá až mierne chladná horská klíma s ročným úhrnom zrážok 600 – 900 mm. Vplyv Podunajskej pahorkatiny však zaraďuje územie medzi teplé, mierne vlhké oblasti s charakteristickou miernou zimou.

Z vegetačného hľadiska sú pre územie typické listnaté a zmiešané lesy. Bohato je zastúpený buk lesný, hrab obyčajný, dub letný, dub zimný a cerový, menej jelša lepkavá, vŕba biela, jarabina mukyňová, bresty, javory a iné dreviny. Z ihličnanov sa najčastejšie vyskytujú nepôvodné druhy – smrek obyčajný, menej smrekovec opadavý a borovica lesná. Vzácna jedľa biela je súčasťou pôvodných hrabových dubín. 

Rôznotvaré a rôznokveté druhy bylín osídľujú najmä lúky, pasienky, odlesnené stráne, ale aj nivu Hrona a jej priľahlé úpätia. V našich horách  a horských lúkach môžeme nájsť cyklámen európsky, snežienku, poniklec, šafran. Na južných svahoch Štiavnických vrchov možno nájsť hrachor čierny, kručinku chlpatú, kostravu nízku, lipnicu hájnu a rôzne druhy papradia.  Mnohé z nich sú chránené.

Faunu charakterizuje dominantnosť podhorského pásma, v ktorom je zastúpená väčšina druhov vyskytujúcich sa na Slovensku. Do neho prenikajú zástupcovia pásma nížinného a horského. Bežne možno stretnúť srnca hôrneho, muflóna a jeleňa obyčajného či diviaka. Zo šeliem sa okrem líšok, kún a lasíc ojedinele objavia aj medvede a vlci. Vzácny je rys ostrovid alebo jazvec obyčajný. Zaujímavá je skupina netopierov – viac ako 10 druhov. Medzi najvzácnejšie vtáky patrí rybárik obyčajný, vodnár obyčajný, bocian čierny a najmä orol krikľavý a orol kráľovský.

Z rýb sú bežné druhy podhorského aj nížinného pásma. Vzácne sa vyskytuje hlavátka podunajská,  bežnejšie šťuka severná, zubáč obyčajný a na najväčšia ryba – sumec veľký. V potokoch prežíva aj vzácna rybka čerebľa pestrá. Zoo grafickú pestrosť dopĺňa veľký počet plazov, žiab a hmyzu.

Na území mesta Nová Baňa sa nachádza viacero prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, či iných prírodných zaujímavostí.

Prírodná rezervácia Bujakov vrch 

GPS: 48.466015,18.58992

Nachádza sa na hranici katastrálnych území Veľkej Lehoty a Novej Bane asi v polovici vzdialenosti medzi vrchom Vojšín a Sedlovou skalou a zaberá územie 1,26 ha. Predmetom ochrany je jeden z najsevernejších výskytov Ponikleca veľkokvetého v stredoslovenskom regióne.

Národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more

GPS: 48.492387,18.575226

Nachádza sa juhovýchodnom okraji obce Malá Lehota v časti nazývanej Skálie a zaberá územie 1,43 ha. Predmetom ochrany je rozpadnutý lávový prúd andezitov. Sformoval sa pred 14,5 mil. rokov. Podmienky pri chladnutí lávy viedli k vytvoreniu takej vnútornej štruktúry v utuhnutom lávovom prúde, ktorá mala za následok jeho rozpadávanie sa do nepravidelných viacuholníkových blokov. Kamenné more je poslednou zastávkou náučného chodníka Vojšín.

Národná prírodná pamiatka Starohutiansky vodopád

GPS: 48.427064,18.576503

Nachádza sa na bezmennom potoku asi 300 m od osady Stará Huta (časť Novej Bane). Výška terénneho stupňa prekonávaného vodou je 5 m. Od vodopádu smerom k Jašekovej skale sa ťahá skalná stena s výškou okolo 10 m. Je prvou zastávkou náučného chodníka Vojšín.

Štamproch, Háj, Havrania a Červená skala

Štamproch GPS: 48.27338,18.385023
Háj GPS: 48.440533,18.662682
Havrania skala GPS: 48.421397,18.652586
Červená skala GPS: 48.421326,18.648101

Sú lokality viazané na ryolitový masív Hája s výškou 712,5 m n.m. Ostrý hrebeň, ťahajúci sa od vrcholovej kóty Hája na juh k Havranej skale, ponúka morfologicky zaujímavé útvary, napr. rozsiahle prirodzené skalné odkryvy ryolitu, či svahové sute pozorovateľné aj z doliny Hrona. Z Havranej skaly s výškou kamenného zrázu 30-40 m možno obdivovať meandre Hrona v okolí Brehov a Tekovskej Breznice. Červená skala je od Havranej vzdialená len 10 minút chôdze západným smerom, poskytuje však celkom odlišný pohľad na okolitú krajinu.

Sedlová skala

GPS: 48.446111,18.5975

Mohutná stena andezitu sa nachádza severovýchodne od Novej Bane vo výške 777,6 m n. m. Táto vyhliadková lokalita patrí medzi najvyššie v okolí Novej Bane, poskytuje pekný pohľad na panorámu Kremnických, ale najmä Štiavnických vrchov aj s ich najvyšším vrchom Sitno.

Vráblikova skala

Nachádza sa na severnom svahu vrchu Firceng, naľavo od cesty z Novej Bane do Starej Huty. Pre zdatnejších turistov schopných absolvovať 4-metrový výstup po skalnej stene na vrchol bude príjemným prekvapením výhľad z kamennej lavice vytesanej do skaly na novobanskú kotlinu. 

Chránené stromy

na území mesta predstavujú nielen dominantné krajinotvorné prvky či dendrologické zaujímavosti, ale sú aj živými pamätníkmi významných historických udalostí. 

Takou je aj lipa veľkolistá (Tilia platyphillos), rastúca pri farskom kostole v Novej Bani. Zasadili ju v r. 1726, pri príležitosti opravy kostola vypáleného tureckým vojskom. Počas svojich 277 rokov veku dosiahla obvod kmeňa neuveriteľných 584 cm a výšku 25 metrov. Do roku 2008 koruna stromu dosahovala priemer 22 m. 

Medzi pôvodné dreviny, ktoré slúžili tunajším hospodárom ako genetický materiál pre získavanie nových odrôd kultúrnych drevín, patrí napr. hruška obyčajná- zelienka (Pyrus communis), ktorá rastie v oblasti novobanských štálov. Vek 300 rokov, obvod kmeňa 310 cm a pestovateľský význam sa zaslúžili o jej zaradenie do zoznamu chránených stromov (v rámci Slovenska sú chránené len 4 jedince).

V zozname sa vyskytujú najmä druhy, ktoré sem boli cielene privezené. Na štyroch tunajších lokalitách rastie 8 exemplárov sekvojovca mamutieho (Sequoiadendron giganteum). V Kalifornii, odkiaľ pochádza, dosahuje výšku až 100 m. 

V lokalite Salašiská pri Novej Bani rastie 5 storočných statných stromov, typických červenohnedou lúpajúcou sa kôrou (borkou). Mohutné kmene s obvodom až 380 cm a výškou 30 m umocňujú ich majestátnosť. V regióne je morfologicky výnimočný 85-ročný sekvojovec rastúci v Novej Bani, v časti Hrádza. Má výšku 23 m a obvod kmeňa 477 cm. Najvyšší jedinec (34 m) rastie v parku pri pútnickej kaplnke Kohútovo. Sekvojovec v lokalita Feriancov Rígeľ má, žiaľ, po údere bleskom odlomený vrchol koruny.

Ďalším spomedzi nepôvodných druhov je ľaliovník tulipánokvetý (Liliodendron tulipifera). Hoci pôvodný areál jeho výskytu je v severnej Amerike, úspešne rastie aj v areáli Denného centra seniorov Lipa na Kalvárskej ulici v Novej Bani. Má 100 rokov, obvod kmeňa 207 cm, výšku 18 m. Charakteristický je výnimočným tvarom listov a krásnymi kvetmi.

Jarabina brekyňová (Sorbus torminalis) rastúca na Sitárovom vrchu v Novej Bani, je dendrologickou dominantou novobanských štálov. Strom dorástol do obvodu kmeňa 232 cm, výšky 21 m a 15 m priemeru koruny. V rámci Slovenska sú chránené len dva stromy.

Mimoriadne vzácnym exemplárom je brečtan popínavý (Hedera helix), rastúci v cintoríne v Novej Bani, jediný svojho druhu chránený zákonom. Hlavný dôvod jeho ochrany sa spája s historickými udalosťami revolučných rokov 1848 – 49. 

Okrem chránených stromov sa na území mesta nachádzajú aj viac ako storočné exempláre a stromy miestneho významu. Takmer storočnou významnou lipou je tzv. Dodekova lipa zasadená 28. októbra 1918 prvým slovenským richtárom Karolom Dodekom pri príležitosti vzniku Československej republiky. Rastie pred budovou dnešnej Základnej umeleckej školy. Vyše storočný exemplár hrušky obyčajnej rastie na Kútovskej ceste, v časti Jarmila sa nachádza vyše storočný exemplár duba letného, nazývaný tiež Šašváriho dub. Pomenovanie dostal po svojom záchrancovi, miestnom lesníkovi a ochrancovi prírody, ktorý zabránil jeho výrubu. V rekreačnej oblasti Tajch rastie javor mliečny zasadený v roku 1874 Štefanom Wolfom, miestnym učiteľom.

Zdroj: Mgr. Katarína Konečná, Branislav Medveď: Nová Baňa a okolie, BEDEKER Sprievodca po prírodných krásach, kultúrnych a technických pamiatkach

Náučné chodníky:

Vojšín

Zvonička - http://www.zvonicka.sk/ 

Zbojnícke studničky - http://studnicky.novabana.sk